Životopis

sr. MUDr. Veronika Theresia RÁCKOVÁ, SSps

ŽIVOTOPISNÉ ÚDAJE

Občianske meno: Veronika Rácková
Rehoľné meno: sr. Veronika Theresia
Dátum a miesto narodenia: 8. január 1958, Bánov (Česko-Slovensko)
Prijatie do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého: 1. november 1982, Zlaté Moravce
Prvé rehoľné sľuby: 15. august 1987, Laupheim (Nemecko)
Doživotné rehoľné sľuby: 6. február 1994, Laupheim (Nemecko)
Dátum a miesto zranenia: 16. máj 2016, Yei (Južný Sudán)
Dátum a miesto úmrtia: 20. máj 2016, Nairobi (Keňa)
Dátum a miesto pochovania: 27. máj 2016, Yei - vo farnosti Latuya (Južný Sudán)

ŽIVOTOPIS

MUDr. Veronika Theresia Rácková, SSpS – bola povolaním lekárka a súčasne rehoľnou sestrou Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, pôsobiaca niekoľko rokov na čele ich rehoľnej kongregácie a ako misionárka v Indonézii, Ghane a v Južnom Sudáne.


Narodila sa 8. januára 1958 v Bánove vo vtedajšej Československej socialistickej republike. Jej rodičia, otec Tomáš pracoval ako vlak vedúci na železnici a matka Mária, rodená Hlavatá, pracovala na v Jednotnom roľníckom družstve v rastlinnej výrobe. Sestra Pavla je lekárka, brat Michal bol chemik a brat Peter bol rímskokatolíckym kňazom.


Sestra Veronika Theresia študovala na gymnáziu v Šuranoch. Po jeho ukončení študovala medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Ako lekárka nastúpila pracovať na interné oddelenie do nemocnice v Bánovciach nad Bebravou. Po ročnej práci emigrovala do zahraničia, aby mohla realizovať svoju životnú túžbu stať sa rehoľnou sestrou kongregácie misijných sestier služobníc Ducha Svätého, pretože ešte pred ukončením štúdia na vysokej škole si podala žiadosť o prijatie do ich kongregácie. Do rehole bola prijatá tajne dňa 1. novembra 1982 na Sviatok všetkých svätých v Zlatých Moravciach. V tom čase sa v Československej socialistickej republike nedalo slobodne vstúpiť do rehole. To bol dôvod opustiť vtedajšiu republiku s cestovnou kanceláriou. Počas poznávacieho zájazdu po Európe sa odpojila od svojej skupiny v Ríme, kde sa presunula zo železničnej stanice taxíkom na Generalát Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ríme. Po rozhodnutí predstavených kongregácie jej boli vybavené potrebné doklady pre vstup do Nemecka a to do kláštora Misijných sestier Ducha Svätého v Laupheim. Dňa 15. augusta 1987 tu zložila prvé rehoľné sľuby a doživotné rehoľné sľuby zložila 6. februára 1994 za prítomnosti slovenského arcibiskupa Mons. Jána Bukovského, SVD.

MISIONÁRSKA ČINNOSŤ

Na misionársku činnosť sa pripravovala prácou lekárky v Nemecku, v Írsku a v Anglicku. Noviciát mala v Holandsku v materskom dome v Steili, juniorát absolvovala v Rakúsku. Pri doživotných sľuboch v roku 1994 dostala prvé misijné určenie do Indonézie, na ostrov Flores ako lekárka. V dôsledku zložitých politických udalostí musela však túto krajinu opustiť a vrátiť sa späť do Nemecka.


V roku 1998 dostala nové misijné určenie do Ghany, kde pôsobila sedem rokov. Počas práce v buši zastavila epidémiu cholery, čo bol výnimočný čin a za toto bola ocenená pamätnou medailou Ministerstva zdravotníctva Ghany ako najobetavejšia lekárka.


Po ukončení misie v Ghane absolvovala kurz liečby chorých na AIDS v Írsku a v Anglicku. Mala predbežné misijné určenie do Juhoafrickej republiky, ktoré sa však neuskutočnilo, nakoľko bola zvolená za provinciálnu predstavenú Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého na Slovensku. Túto službu provinciálnej predstavenej robila v rokoch 2004 – 2010. Po ukončení jej volebného obdobia, v roku 2010 dostala nové misijné určenie do Južného Sudánu.

Južný Sudán

Misijná rozlúčka so sestrou Veronikou Theresiou sa konala v jej rodnej obci Bánov, za prítomnosti mnohých sestier slovenskej provincie, pátrov verbistov, s provinciálnym predstaveným P. Pavlom Krutákom, sestier z iných kongregácií a misionárov. Vzácnym hosťom a hlavným celebrantom bol emeritný biskup Mons. Dominik Tóth.

Na miesto misijného určenia pricestovala sestra Veronika so sestrou Mercy z Ghany a sestrou Isabellou z Indenézie. Spoločne utvorili  misijnú komunitu sestier na území diecézy Yei. Po príchode do krajiny sa inkulturovali s obyvateľstvom. Učili sa arabčinu, privykali si na africkú kultúru, tradície a mentalitu. Ubytované boli v tukuloch (slamených domoch) až do zrenovovania zdevastovaných budov po odchode rehole combitov.

Sestra Veronika Theresia pracovala ako vedúca lekárka v Zdravotnom stredisku sv. Bakhity v meste Yei. Pod jej vedením bolo zdravotné stredisko zrenovované a vybavené prístrojmi a ostatným zariadením. Svoju prácu zamerala hlavne chorým, trpiacom na malomocenstvo, pričom práca bola spojená s častým výjazdom do terénu.


Veľká skupina chorých bola na HIV a AIDS. Hlavne sa venovali tehotným mamičkám a po vybudovaní pôrodnice aj narodeným deťom chorým na AIDS. Otvorila liečebný program pre psychiatrických pacientov a detských pacientov s epilepsiou. Pre zabezpečenie tejto zdravotnej starostlivosti bolo treba navýšiť počet kvalifikovaných zdravotníkov, o čo sa sestra Veronika Theresia zaslúžila tým, že ich poslala na štúdiá.
Počas občianskej vojny v Južnom Sudáne bol zriadený utečenecký tábor na okraji mesta Yei. Sestra Veronika Theresia so spolusestrami zabezpečovali utečencom potraviny, lieky, odbornú zdravotnú starostlivosť. Prvoradá starostlivosť však patrila tehotným ženám a deťom. V tomto spolupracovali aj s charitatívnymi organizáciami. Poskytli im aj duchovnú starostlivosť čítaním Biblie, uvažovaním nad Božím slovom a modlitbou bez rozdielu vierovyznania.

Vytrvalosť a odhodlanosť k misiám sestry Veroniky Theresie bola veľmi silná. Pri jednom z útokov povstalcov na mesto Yei dopadali strely takisto na kláštor sestier. Uchránili si životy tak, že si ľahli na zem a modlili sa. Na základe tejto skúsenosti ohrozenia života a po výzve generálnej predstavenej opustiť misiu sa všetky sestry po modlitbe pred bohostánkom rozhodli zostať s ľuďmi. Toto rozhodnutie sestra Veronika Theresia vyjadrila slovami: „Pretože Ježiš tiež vytrval. Neopustil ľudí a ani miesto, keď nastali problémy. Ako jeho učeníčka ho nasledujem v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.“

ÚMRTIE

Dňa 16. mája 2016 po polnoci, keď sa sestra Veronika Theresia vracala z nemocnice, po tom ako odviezla tehotnú pacientku, ktorá čakala dvojčatá a bolo treba u nej urobiť cisársky rez, na jej zdravotnícke auto zaútočili vojaci zo Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády, pričom ju vážne zranili. Táto armáda mala zabezpečovať ochranu civilistov počas noci.

K zranenej sestre Veronike Theresii, na jej žiadosť bol telefonicky privolaný generálny vikár diecézy Yei Mons. Zacharias Angotuwi Sebitovi, ktorému povedala: „Otče, strieľali na mňa bez dôvodu.“

Zranenú sestru Veroniku Theresiu vo svojom aute previezol tento vikár do nemocnice. Bola stále pri vedomí a prevzal ju nemocničný personál. Pre veľmi vážne zranenia brucha a panvy ju operovali približne 8 hodín. Po operácii musela byť oživovaná. Z tohto dôvodu a po konzultácií lekárov sa rozhodli pokračovať v ďalšej liečbe na vyššom pracovisku v Nairobi, v Keni. Tam bola prevezená špeciálnym vrtuľníkom. Po prevoze do Nairobi i po intenzívnom boji o jej život sa záchrana nepodarila. Sestra Veronika Theresia Rácková zomrela v piatok 20. mája 2016 vo veku 58 rokov v nemocnici v Nairobi v Keni.

Na sestru Veroniku Theresiu strieľali len pár hodín po tom, ako bolo zverejnené posolstvo pápeža Františka k 90. výročiu slávenia Svetových dní misií na tému: „Misionárska Cirkev, svedkyňa milosrdenstva.“
Minister informácií sudánskeho štátu Yei pán River Stephen Lodu Onesimo udalosť označil „za nedisciplinovaný a barbarský čin zo strany armády“.

Biskup diecézy Yei Mons. Erkolano Lodu Tombe informoval všetkých obyvateľov Južného Sudánu o smrti sestry Veroniky Theresie Ráckovej v Katedrále Krista Kráľa v piatok popoludní a tiež v Radio Easter reports.

POSLEDNÉ ROZLÚČKY

Keňa

V Keni bola zádušná sv. omša za sestru Veroniku Theresiu v pondelok 23. mája 2016, o 14.00 hodine v kostole misijnej komunity Consolata Missionary Sisters. Na tejto sv. omši boli prítomné: jej rodná sestra Pavla Rácková a sestra Katarína Florková z misijnej komunity na Slovensku. Omšu celebroval etiópsky biskup a tiež sa jej zúčastnili aj sestry pôsobiace v Etiópii a Južnom Sudáne, členovia spoločnosti Božieho slova (pátri verbisti) a predstavitelia slovenskej ambasády. Generálny vikár diecézy Yei, Mons. Zachariash Angotowa, v príhovore povedal: „Je mučeníčka. Zomrela pri výkone svojho povolania. Matka, ktorú neskoro v noci pre komplikovaný pôrod prevážala do nemocnice, prežila a jej deti – dvojičky tiež.“

Južný Sudán

Pochovaná bola 26. mája 2016 v Južnom Sudáne v meste Yei na farskom cintoríne sv. Jozefa Latuya. Sestra Eleonóra Cichon SSpS po pohrebe v Yei, napísala: „Bol to veľmi dlhý deň... Práve sme sa vrátili z pohrebu sestry Veroniky Theresie. Všetko sa skončilo pokojne a bol to nádherný pohreb. Skoro ráno sme ju odovzdali letiskovej službe. Prevážali ju tým istým lietadlo, ktorým sme aj my cestovali. V Jube čakalo na letisku niekoľko rehoľníkov spolu so štátnymi predstaviteľmi. Pripravili malé lietadlo – na prepravu truhly a ôsmich ľudí, ktoré nás odviezlo do Yei. Spievali a modlili sa. Predniesli dva krásne príhovory. Keď sme leteli, bolo to akoby sestra dávala posledné zbohom miestu, ktoré tak milovala. Tu v Yei ju prevážali tým istým sanitným vozidlom, v ktorom bola postrelená. Popri ceste do kostola, ktorá trvala asi hodinu, všade stáli a pozdravovali ľudia. Nespočetne veľa áut, motoriek, ľudí... Možno povedať, že sestra Veronika Theresia sa sem chcela vrátiť. Bez jej pomoci by sa to nedalo. Boli tam aj policajti, ale požiadali sme ich, aby nemali zbrane – a oni to rešpektovali. Boli tam bez pištolí, i keď prišli aj vysokí štátni predstavitelia. Vo farnosti Latuya sme potom slávili omšu a po nej sme sr. Veroniku Theresiu Ráckovú pochovali hneď vedľa kostola. Veľmi, veľmi vám ďakujem za vaše modlitby a spoločenstvo. Verím, že tu sestra vykoná zázraky...“

Slovensko

Dňa 28. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša v kaplnke Ducha Svätého  Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre, ktorú celebroval vojenský biskup Mons. František Rábek. Otec biskup sa vyjadril „Vidíme, že jej posledné okamihy života boli zasvätené samaritánskej službe.“ Na sv. omši sa zúčastnili rehoľné spolusestry zo Slovenska a Poľska, sestry z iných rehoľných spoločenstiev a mnohí, ktorí poznali sr. Veroniku Theresiu a všetci, ktorí chceli byť účastní na zádušnej sv. omši. Sr. Katarína Florková SSpS sa podelila o svoje zážitky a dojmy z poslednej rozlúčky v Nairobi, ktorej sa zúčastnila aj s rodnou sestrou sestry Veroniky, Pavlou.

Dňa 30. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša za sr. Veroniku Theresiu Ráckovú vo Farskom kostole sv. Michala archanjela v jej rodisku v Bánove, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, predseda Rady pre misie pri Konferencií biskupov Slovenska. Pán arcibiskup označil túto chvíľu za „neprekonateľnú“, lebo má tú česť slúžiť svätú omšu „za mučeníčku v jej rodisku“. Povedal, že Bánovčania na ňu môžu byť právom hrdí. Na sv. omši sa zúčastnil Mons. Jozef Jarab, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku i páter Pavol Kruták – provinciál Spoločnosti Božieho slova, rehoľné spolusestry, sestry z ostatných spoločenstiev, kňazi, starostka obce Bánov, príbuzní, priatelia, rodáci a spolužiaci sr. Veroniky Theresie.

Na záver rodná sestra Pavla povedala: „Svedectvo tvojho života sa spája so svätým rokom milosrdenstva. Prosíme o súcitnú Božiu lásku pre ľudí, ktorí ťa zranili, a ktorým si ty určite odpustila.“

 

Odkazy

Kto je online

Máme online 58 hostí 

Počet prístupov

Pocitadlo.sk


Flag Counter