Home sr. Veronika Theresia Rácková Ocenenia a spomienky

Ocenenia a spomienky

OCENENIA A SPOMIENKY

na sr. MUDr. Veroniku Theresiu Ráckovú, SSpS

 

ŠTÁTNE OCENENIE - PRIBINOV KRÍŽ I. TRIEDY

Prezident SR Andrej Kiska ocenil v utorok 8. januára 2019 pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky 30 osobností spoločenského a kultúrneho života, z toho troch in memoriam. Štátne vyznamenania si 15 žien a 15 mužov prevzalo z jeho rúk v koncertnej sále Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute.

Za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti ocenenie získala aj zosnulá rehoľná sestra Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého Veronika Racková. Prezident SR udelil Veronike Ráckovej štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy in memoriam.

 

PAMÄTNÁ TABUĽA ODHALENÁ V BRATISLAVE NA BUDOVE

Na bočnom priečelí budovy rektorátu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (Nám. 1. mája č. 1 – budova po pravej strane prezidentského paláca ), kde sr. Veronika absolvovala kurz tropickej medicíny pred odchodom na misie do Južného Sudánu, dňa 17. októbra 2016 odhalili pamätnú tabulu v spolupráci s Vladimírom Krčmérym a Františkom Neupauerom. Náhľad na pamätnú tabuľu:

 

REZORT ZAHRANIČIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY OCENIL SR. VERONIKU TERÉZIU RÁCKOVÚ – IN MEMORIAM

Nezištná pomoc druhým priniesla dobrovoľníkom opäť verejné uznanie. Tých najlepších za rok 2016 ocenili v pondelok 10. apríla 2017 v budove Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR v Bratislave. Jednou z nich sa stala in memoriam rehoľná sestra, lekárka, misionárka a naša rodáčka z Bánova sr. Veronika Terézia Rácková, SSpS (1958-2016), ktorá zahynula 20. mája 2016 na následky postrelenia pri svojej práci v rámci misie a pomoci v Južnom Sudáne.

Výnimočné ocenenie za ľudskosť a nezištnú pomoc jej in memoriam odovzdal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Keď sa hovorí o dobrovoľníctve, tak bežne hovoríme o tom, že sú v nebezpečných oblastiach, že sú blízko konfliktov a bojov. Žiaľ, minulý rok sme pocítili pravdivosť a krutosť týchto slov, pretože sestra Veronika Terézia Rácková zaplatila najvyššiu cenu, život, len preto, lebo robila dobré veci v nebezpečnej oblasti,“ uviedol minister Lajčák, podľa ktorého je aj toto odvrátenou stránkou dobrovoľníctva. Pri tejto príležitosti jej minister vzdal hold a úctu.

Podľa sestry Lucie z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre ocenenie, zobrazujúce srdce na dlani, vyjadruje službu, ktorú zosnulá misionárka dávala ľuďom v Južnom Sudáne. „Naozaj ich milovala. Veľkodušne a radostne slúžila ľuďom v ich biede a utrpení,“ povedala sestra Lucia.

„Je to spôsob, ako chceme vyjadriť poďakovanie dobrovoľníkom. Sú to ľudia, ktorí sa rozhodli obetovať svoj čas, svoju energiu a nezriedka aj svoje zdravie, aby pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú, trpiaci, deti, ľudia so zdravotným postihnutím,“ doplnil minister Lajčák.

OCENENIE RUŽA SV. ALŽBETY

Rehoľná sestra MUDr. Veronika Theresia Rácková, SSpS – mučeníčka a obeť vojnového konfliktu v Južnom Sudáne. V službe rodičke na jej auto zaútočili ozbrojenci a vážne ju zranili. Minister juhosudánskeho štátu Stephen Onesimo nazval tento čin „nedisciplinovaným a barbarským činom zo strany armády“. Sestra Rácková zomrela 20. mája 2016 vo veku 58 rokov. Generálny vikár diecézy vo svojom príhovor povedal: „Je mučeníčkou. Zomrela pri výkone svojho povolania. Matka, ktorú neskoro v noci prevážala do nemocnice, prežila a jej deti-dvojičky, tiež. Za túto obetu jej života jej trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch udelil dňa 17. novembra 2017 v Trnave ocenenie Ruža svätej Alžbety in memoriam.

 

SR. VERONIKA THERESIA RÁCKOVA JE MEDZI MUČENÍKMI V BAZILIKE SV. BARTOLOMEJA V RÍME

V Bazilike sv. Bartolomeja v Ríme na ostrove rieky Tiber boli 27. novembra 2017 slávnostne uložené predmety spomienky na sr. Veroniku Teréziu Ráckovú SSpS. Profesiou lekárka a členka Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého pred rokom obetovala život v misijne službe v Južnom Sudáne.

Bazilika sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme je známa tým, že od Jubilea 2000 z vôle sv. Jána Pavla II. uchováva pamiatku súčasných mučeníkov z rôznych kresťanských cirkví. Pobožnosť a uloženie predmetov zorganizovala Komunita sv. Egídia v spolupráci so sestrami.

Sväté písmo v slovenčine a fonendoskop sestry Veroniky Theresie budú nastálo pripomínať slovenskú misionárku všetkým návštevníkom Baziliky sv. Bartolomeja. Počas ich umiestnenia na oltári určenom pre mučeníkov zomrelých v Afrike a na Madagaskare zaznela jej najobľúbenejšia pieseň Tebe žijem, Ježiš môj v podaní spolusestier a veriacich zo Slovenska.

Členka Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého zomrela v máji minulého roku počas svojej služby v Južnom Sudáne, kde pracovala ako vedúca zdravotného strediska sv. Bakhity v meste Yei. Jej auto sa v noci 16. mája 2016, keď sa vracala z nemocnice, do ktorej odviezla pacientku, stalo terčom streľby ozbrojencov. Po štyroch dňoch sr. Veronika ťažkým zraneniam podľahla. Jej telesné pozostatky odpočívajú na cintoríne v meste Yei, tam, kde konala svoju službou lásky.

Na slávnosti v Ríme sa zúčastnila aj sestra Pavla Peštová SSpS, ktorá spolupracovala so sr. Veronikou počas jej služby provinciálnej predstavenej na Slovensku. Pre Vatikánsky rozhlas si na ňu zaspomínala týmito slovami:

„Sestru Veroniku Teréziu som spoznala, keď prišla na Slovensko ako provinciálna predstavená. Spolu sme pracovali šesť rokov v tíme. A ťažko mi je povedať, že si na ňu spomínam. Stále žije v mojich spomienkach, v mojej pamäti.

Bola to sestra, ktorá bola sestrou hlbokej modlitby, hlbokej túžby nasledovať Krista úplne celým svojím srdcom. Bola plná energie a ťažkosť nebola pre ňu prekážkou, ale bola to cesta za Ježišom. Poznala som ju ako veľmi energickú, veľmi dynamickú, veľmi živú a veľmi zapálenú za Ježiša a bola pre mňa a je pre mňa svedectvom hlbokej viery v Boha. Hlbokej modlitby. Hlbokej dôvery, že nikdy človek nie je sám, aj keď sú situácie veľmi ťažké, Boh je stále blízko nás.

Takým mottom jej práce bola Konštitúcia 104, ktorú žila naplno, a táto naša konštitúcia znie: «Šírením blahozvesti slúžime predovšetkým tam, kde ešte vôbec nebola, alebo nie je dostatočne hlásaná viera a kde miestna cirkev nie je sebestačne životaschopná.» To vlastne spôsobilo, že ona, keď videla v Ghane, že misia je už dostatočná, že nie je potrebná jej práca tam, tak odpovedala na výzvu Ježiša ísť pomáhať ľuďom, ktorí sú chorí na AIDS. Ísť a robiť niečo preto, aby mohla pomáhať týmto ľuďom.

Ďalšou takou veľkou výzvou alebo svedectvom jej života bolo - citujem z Konštitúcií: «Každá sestra musí byť ochotná pre to misionárske nasadenie, pre ktoré bude určená, aj keď by to vyžadovalo zrieknuť sa materinskej reči, vlasti a kultúrnej oblasti. Táto ochota je podstatným znakom nášho misionárskeho povolania». Veronika Terézia stratila všetko, odišla, emigrovala. Nemala nádej, že sa vráti naspäť na Slovensko, a napriek tomu stále viacej a viacej bola upevňovaná vo svojom povolaní. Žila to svoje povolanie. A tiež neváhala potom, keď skončila svoj úrad, ísť na najťažšiu misiu aká bola v Kongregácii, a to bola misia v Južnom Sudáne.“

Na udalosť prišla do Ríma aj rodná sestra zosnulej rehoľníčky pani MUDr. Pavla Rácková. Pre Vatikánsky rozhlas prezradila, v čom jej bola sestra Veronika Theresia inšpiráciou:
„Sestra Veronika Theresia bola veľmi radostná. Každý, kto ju poznal si ju pamätá s úsmevom a svoj rehoľný misijný život prežívala radostne. Bola veľkou vizionárkou. Vo svojej práci odovzdávala sa celkom tým najchudobnejším. Teraz na tej poslednej misii to bolo v Južnom Sudáne, predtým to bolo sedem rokov v Ghane.

Takou jej inšpiráciou bolo, keď sme oslavovali nejaké výročie, jej jubileum alebo keď bola za ňu slúžená sv. omša, chcela aby sa počas svätého prijímania spievala pieseň: «Tebe žijem Ježiš môj, tebe Ježiš, umieram - tvoja som v živote i v smrti. Amen». Teda mala v srdci veľkú lásku k Pánu Ježišovi a túto veľkú lásku k Pánu Ježišovi prenášala aj na tých najchudobnejších tou svojou službou lekárky.

Môžem povedať - tá jej vízia v Južnom Sudáne - keďže bola vedúca kliniky, videla dopredu, čo treba pre chorých urobiť. Hlavne sa starala o malomocných a potom o psychiatrických pacientov, ale tiež aj o malé deti, ktoré trpeli epilepsiou. Snažila sa robiť projekty, aby získala finančné prostriedky pre týchto chorých a tieto finančné prostriedky sa snažila naozaj využiť tak, aby týmto všetkým pomohla.

Pre mňa bolo tiež takou inšpiráciou od nej, že bola obetavá a na tak ťažkej misii, na akej bola v Južnom Sudáne, ona sa dokázala radovať. Videla naozaj v každom tom chudobnom, v každom človeku, v každom pacientovi videla Ježiša. To ma tak povzbudzovalo, že ona na takej ťažkej misii, ako to znáša, tú horúčavu, ako znáša všetky tie ťažkosti s tým spojené a hlavne tú vojnu, ktorá tam prebiehala.

Zo všetkého toto asi bolo to najťažšie: vojna. Ale i vtedy, keď sa mali tieto sestry možnosť rozhodnúť, čo urobia vzhľadom na začatú ďalšiu občiansku vojnu, či zostanú na tomto území Južného Sudánu, alebo odídu. Keď ich vyzvala sestra generálna predstavená, že sa môžu rozhodnúť, tak po modlitbe a úvahe pred Ježišom sa rozhodli, že neopustia týchto chudobných,  ale zostanú s nimi, zostanú im slúžiť. To bolo pre mňa takým veľkým mementom, že bola takto obetavá. Tá jej veľká láska k Pánu Ježišovi, a teda k tým chudobným.“

Na podujatí v Bazilike sv. Bartolomeja sa podieľala aj sestra Laura Vlčáková SSpS, ktorá si tiež zaspomínala na sr. Veroniku Teréziu a na jej lásku k ľuďom:

„So sestrou Veronikou Teréziou som sa spoznala tak osobne asi pred 14 rokmi. Bola provinciálnou predstavenou na Slovensku a ona ma zavolala späť z Filipín, kde som sa pripravovala na prácu vo formácii. Vlastne ona ma požiadala prebrať službu vo formácii a vrátila som sa na Slovensko. Bola mojou provinciálkou.

Dnes bol taký deň plný spomienok, keďže je tu aj jej rodná sestra. Tak sme veľa spomínali, a čo je také asi najsilnejšie, čo mi tak zostáva hlboko v srdci s Veronikou Teréziou je jej dôvera. Začínala som prácu aj službu vo formácii vlastne pri nej a ona mi dala takú plnú dôveru v čokoľvek čo som robila či podnikala v tejto službe. Tiež jej taká dobrosrdečnosť, veľmi rada sa delila.

Keďže každý človek má svoje vlastné aj dary aj slabosti, tak u Veroniky bolo veľmi silné, že jasne vyjadrila čo sa jej nepáči. Vedela to povedať aj tak ostrejšie, ale vzápätí sa vedela hneď ospravedlniť. To bolo také silné, že hneď prišla: «O, drahá prepáč!» To je pre mňa zážitok, ale aj niečo, čo nesiem vo svojom srdci a chcela by som sa od nej učiť.

Také plné nasadenie pre misiu a pre človeka. Ona bola naozaj človek orientovaný pre človeka. Možno, že to vychádza z takého jej osobného povolania, ale aj povolania lekárky. Vnímala som u nej, že jej veľmi záležalo na tom, ako sa máme, ako sa mám ja vo svojej službe, ako sa majú novicky či postulantky. Vedela sa prihovoriť sestrám, vedela sa prihovoriť ľuďom. Bola stále v kontakte s ľuďmi. Je to veľmi dôležité pre nás misionárov, taký ľudský kontakt s človekom.“

Rozhovory pripravila sr. Alena Barvirčáková CJ

Správa Vatikánskeho rozhlasu o tejto udalosti (od sr. Pavla Peštová, SSpS):

V Bazilike sv. Bartolomeja v Ríme sa v pondelok 27. novembra 2017 konala „Modlitba in memoriam na sr. Veroniku Theresiu Ráckovú“. Bazilika sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme je známa tým, že od Jubilea 2000 z vôle sv. Jána Pavla II. uchováva pamiatku súčasných mučeníkov z rôznych kresťanských cirkví. Pobožnosť zorganizovala Komunita sv. Egídia v spolupráci so sestrami Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.

Vešperám predsedal don Angelo Romano rektor Baziliky sv. Bartolomeja v Ríme. Na modlitbe sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko a veľvyslanec Slovenskej republiky v Talianskej republike, Maltskej republike a Sanmarínskej republike so sídlom v Ríme Ján Šoth, kňazi Spoločnosti Božieho Slova, sestry rôznych kongregácii, zástupcovia veriacich Južného Sudánu a množstvo veriacich. Počas modlitby slávnostne uložili predmety spomienky na sr. Veroniku Theresiu Ráckovú SSpS do bočnej kaplnky v bazilike (kontinent – Afrika). Sväté písmo v slovenčine a fonendoskop sestry Veroniky Terézie budú pripomínať slovenskú misionárku všetkým návštevníkom Baziliky sv. Bartolomeja. Počas ich umiestnenia na oltári určenom pre mučeníkov zomrelých v Afrike a na Madagaskare zaznela jej najobľúbenejšia pieseň Tebe žijem Ježiš môj v podaní spolusestier a veriacich zo Slovenska.

Sr. Veronika Theresia Rácková profesiou lekárka a členka Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého pred rokom obetovala život v misijne službe v Južnom Sudáne.

 

BUSTA SR. VERONIKY THERESIE RÁCKOVEJ V JEJ RODNOM BÁNOVE

Dňa 19. mája 2018 pri príležitosti nedožitých 60. narodenín a 2. výročia jej tragického úmrtia bolo odhalené na cintoríne v jej rodnom Bánove symbolické pietne miesto spolu s bustou sr. Veroniky Theresie Ráckovej, SSpS, ktoré vzniklo z iniciatívy starostky obce Bánov PhDr. Heleny Juríkovej. Spolu s ňou bustu odhalil nitriansky biskup Mons. Viliam Judák za účasti viacerých vzácnych hostí a množstva prítomných veriacich. Autorom busty je Mgr. art. Martin Navrátil.

 

KNIHA O SR. VERONIKE THERESII RÁCKOVEJ

Dňa 19. mája 2018 bola publikovaná kniha o sr. Veronike Theresii Ráckovej s názvom Slovenská mučeníčka – Veronika Theresia Rácková, SSpS. Jej autorkou je pani Paula Rácková – Mrázová a knihu vydali pátri verbisti z Nitry za značnej podpory pátra provinciála Pavla Krutáka. Kniha je súborom rozhovorov so sr. Veronikou, množstvom spomienok na ňu, ako i zhromaždením jej životopisných faktov a materiálom spolu s bohatstvom fotografií.

SPOMIENKY NA SR. VERONIKU THERESIU RÁCKOVÚ

•    Sr. Maria Theresia Hörnemann, generálna predstavená Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ríme: „Drahí bratia a sestry, pozdravujem vás s láskou na sviatok Matky Jozefy! Všetci sme sa modlili za zázrak pre sestru Veroniku Rackovú a ona bojovala o život. Je nám veľmi ľúto, že vás dnes musíme informovať, že napriek všetkým snaženiam lekárskeho tímu sestra Veronika zomrela. Dala svoj život a svoju smrť za ľudí v Južnom Sudáne. Spojme sa v modlitbe, aby sa jej krv a smrť stali semenom zasiatym pre väčší mier pre ľud Južného Sudánu i celého sveta.“

•    Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého na Slovensku: „Všetci sme sa modlili o zázrak pre sr. Veroniku Theresiu a ona bojovala za svoj život. Je nám veľmi ľúto, že dnes, napriek snahám lekárskeho tímu, odišla. Darovala svoj život a smrť za ľudí Južného Sudánu. Zjednoťme sa v modlitbe, aby jej krv a smrť bola ako zasiate semeno a prinieslo väčší pokoj ľudom v Južnom Sudáne a na celom svete. Vkladáme ju do lásky Trojjediného Boha, ktorého milovala až do konca!“

•    Sr. Lucia Slušná, provinciálna predstavená Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého na Slovensku: „Ďakujeme Vám, že sprevádzate dušu sr. Veroniku Theresie svojimi modlitbami. Sme veľmi vďačné za všetky prejavy sústrasti, spolucítenia so stratou našej milovanej spolusestry sr. Veroniky Theresie. Odišla tak rýchlo, ale odišla hrdinsky. Ďakujme Pánovi za jej svedectvo, obetu a prekrásnu lásku k životu. Nech je odmenená milosrdným Otcom za všetky skutky dobra, lásky, námahy a sebazapierania. Nech sa teší v prítomnosti toho, ktorého milovala a ktorého nasledovala až po vrchol obety.“

•    Stanislav Zvolenský, arcibiskup Bratislavskej arcidiecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska prejavil svoju účasť na bolestí, ktoré sestry prežívajú, uistil o svojich modlitbách za zosnulú sr. Veroniku, jej príbuzných a celú Kongregáciu v telefonickom rozhovore so sr. Luciou Slušnou, provinciálnou predstavenou na Slovensku.

•    Ján Orosch, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy a predseda Rady KBS pre misie: „Ctihodná sestra Veronika, ste žena, ktorá naplno žila svoje rehoľné zasvätenie sa Kristovi skrze službu bratom a sestrám v núdzi a za Krista ste položili aj svoj vlastný život po útoku ozbrojencov v Južnom Sudáne. Vďaka za Váš obrovský príklad, ktorým ste svedčili a mnohých povzbudili na ceste za Ježišom, ktorý ‚neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých ‘ (Mt 20,28). Smútiac vzdávame úctu Vašej pamiatke, avšak máme nádej, že sa spolu s Vami pri vzkriesení tela opäť stretneme v našej nebeskej vlasti. Odpočívajte v pokoji!.“

•    Emmanuel Sebit SJ, generálny sekretár diecézy Yei, označil atentát za tragický incident, ktorý šokoval celú krajinu, „smrť sestry Veroniky rozrušila všetkých.“

•    Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky: „Sestra Veronika, skláňame sa pred Vašou pamiatkou. A ďakujeme Vám, ako aj stovkám ďalších dobrovoľníkov v zahraničí za to, že ste ukázali láskavú stránku našej krajiny.“

•    Prezident Kiska 23. mája 2016 počas Svetového humanitárneho samitu v Istanbule: „Áno, dokonca aj v našej, bohatej časti sveta sú ľudia a politici, ktorí vravia, že máme dostatok svojich problémov a že každý by sa mal postarať o seba sám. Ale sú iní – ľudia, politici, krajiny –, čo považujú pomoc druhým za svoju morálnu povinnosť. A dokonca pri nej riskujú svoje životy. Sestra Veronika bola jednou z tých, ktorí z pomoci druhým nespravili len svoju morálnu povinnosť, ale zmysel svojho života. Dovoľte, aby som na tejto pôde zdôraznil potrebu ochrany humanitárnych pracovníkov. V ich mene vyzývam všetky vlády a štáty, aby rešpektovali ich prácu a životy.

•    Hugo Gloss, manážer rozvojovej a humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity: „Čo sa týka ochrany humanitárnych pracovníkov, aj laikov, aj odborníkov, podľa medzinárodného humanitárneho práva títo ľudia používajú zvýšenú ochranu, a teda aj bojujúce strany by mali brať ohľad na to, že je to zdravotnícky personál, resp. humanitárny personál, a tým pádom by sa nemali stávať terčom ani úmyselných, ani neúmyselných útokov.“

•    Katolícke noviny (21/2016) zo dňa 29. mája 2016 zaradili do svojho vydania článok o smrti sr. Veroniky s názvom „Žila i zomrela v službe.“

•    František Rábek, vojenský biskup na Slávnosti Božieho Tela 29. mája 2016 v Bratislave, vyzdvihol sr. Veroniku ako príklad slúžiacej lásky v misijnej službe.

CITÁTY SR. VERONIKY THERESIE RÁCKOVEJ, SSpS

•    „Naša misia v spolupráci s inými uschopňuje našu Božiu rodinu stávať sa väčšou, silnejšou, bohatšou a radostnejšou. Potrebujeme sa navzájom ale nadovšetko potrebujeme Ježiša, aby nás miloval, zjednocoval, viedol, potešoval, osvecoval, učil a bol vždy pri nás. Nech je on Kráľom našich sŕdc počas oslavy jeho narodenia a v budúcom roku. S ním v našich srdciach aj tma bude svetlom.“

•    „Milí priatelia, moja prítomnosť na juhu Sudánu ma učí ceniť si mier, život v rodine, zdravotnú starostlivosť, možnosť vzdelávať sa. Tiež si uvedomujem, aké je vzácne, že na Slovensku máme kňazov, môžeme sa denne zúčastňovať na svätej omši, pristupovať k sviatostiam. V porovnaní s krajinami tretieho sveta nech nič pre vás nie je samozrejmosťou. Vážme si život i rodinu. Buďme solidárni s ľuďmi v núdzi. Ďakujem za spolucítiace srdcia, modlitby a milodary. Ste predĺženou rukou v našej spoločnej misii. Pamätáme na vás v modlitbách.“

•    „Toto je pre mňa najzmysluplnejšia misia, v akej som kedy bola. Ešte nikdy som sa v živote nestretla s ľuďmi, ktorí by tak hrozne trpeli po všetkých stránkach. Obdivujem ich, že sú silní a nevzdávajú to. Som presvedčená, že Boh ich nesmierne miluje a nás – misionárky a misionárov ku nim posiela, aby mohli pocítiť túto Jeho lásku a ešte viac mu dôverovať, že On je náš Spasiteľ a Ten, ktorý nás prišiel vyslobodiť z jarma hriechu a otroctva, aby sme boli slobodnými deťmi a mali život v hojnosti. V tejto misii si tiež viac a viac uvedomujem Ježišovu misiu v zmysle jeho nasledovania až na vrchol Kalvárie s nádejou na vzkriesenie a na večný život. On si ma formuje vo všetkých situáciách a mne stačí len jedno – že On je vždy so mnou/s nami. To je moja istota, nádej a radosť. Ďakujem v mene našej komunity v diecéze Yei za pomoc všetkým našim dobrodincom a uisťujem ich našimi modlitbami i naďalej. Modlime sa, aby Pán zapálil svojím Svätým Duchom srdcia veriacich, aby sme spoločne a v radosti ohlasovali Evanjelium slovom i životom.“ (Zdroj Wikipédia)

 

Odkazy

Kto je online

Máme online 50 hostí 

Počet prístupov

Pocitadlo.sk


Flag Counter