<\/p>\n\n\n\n
Dejiny poznaj\u00fa nieko\u013eko pr\u00edpadov, kedy sa svetsk\u00ed panovn\u00edci postavili do otvoren\u00e9ho boja proti niektor\u00fdm p\u00e1pe\u017eom. Zv\u00e4\u010d\u0161a sa to t\u00fdkalo z\u00e1pasu o upevnenie svetskej moci, dob\u00edjanie nov\u00fdch \u00fazem\u00ed \u010di sn\u00e1h ma\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv nad Cirkvou. Mnoh\u00e9 historick\u00e9 konflikty demon\u0161trovali nap\u00e4tie medzi n\u00e1rodnou suverenitou a p\u00e1pe\u017eskou autoritou. Pre o\u017eivenie historickej pam\u00e4te spomeniem aspo\u0148 niektor\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Z 11. storo\u010dia je zn\u00e1my spor o investit\u00faru medzi r\u00edmsko-nemeck\u00fdmi cis\u00e1rmi a jednotliv\u00fdmi p\u00e1pe\u017emi. Cis\u00e1ri pova\u017eovali menovanie biskupov, op\u00e1tov a vysok\u00fdch cirkevn\u00fdch hodnost\u00e1rov za svoje v\u00fdsostn\u00e9 pr\u00e1vo, s \u010d\u00edm narazili na odpor p\u00e1pe\u017eov. Spor vyvrcholil medzi cis\u00e1rom Henrichom IV. a p\u00e1pe\u017eom Gregorom VII. Cis\u00e1r sa usiloval p\u00e1pe\u017ea zhodi\u0165. Ke\u010f\u017ee neuspel, tak ho p\u00e1pe\u017e exkomunikoval, \u010di\u017ee vyl\u00fa\u010dil z Cirkvi. Aby z\u00edskal odpustenie, musel pod n\u00e1tlakom knie\u017eat v roku 1077 absolvova\u0165 cestu pok\u00e1nia do Canossy, kde tri dni v mrazivom po\u010das\u00ed \u010dakal na stiahnutie kliatby. Spor o investit\u00faru bol ukon\u010den\u00fd a\u017e Wormsk\u00fdm konkord\u00e1tom v roku 1122, ktor\u00fd uzavreli p\u00e1pe\u017e Kalixt II. a cis\u00e1r Henrich V. Cis\u00e1r sa vzdal duchovnej investit\u00fary a ponechal si svetsk\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
Z 13. storo\u010dia je zn\u00e1my spor cis\u00e1ra Fridricha II. s p\u00e1pe\u017eom Gregorom IX. a potom aj Inocentom IV. Cis\u00e1r patril k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm odporcom stredovek\u00e9ho p\u00e1pe\u017estva. Viedol aj n\u00e1siln\u00fd z\u00e1pas o nadvl\u00e1du v Taliansku. Za jeho otvoren\u00e9 protip\u00e1pe\u017esk\u00e9 postoje bol aj dvakr\u00e1t exkomunikovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
V 16. storo\u010d\u00ed sa proti p\u00e1pe\u017eovi Klementovi VII. postavil anglick\u00fd kr\u00e1\u013e Henrich VIII. D\u00f4vodom sa stalo odmietnutie p\u00e1pe\u017ea anulova\u0165 kr\u00e1\u013eovo man\u017eelstvo s Katar\u00ednou Arag\u00f3nskou. Tento spor mal fat\u00e1lne d\u00f4sledky oddelenia Cirkvi v Anglicku od R\u00edma. Tak vznikla anglik\u00e1nska cirkev a kr\u00e1\u013e sa vyhl\u00e1sil za jej najvy\u0161\u0161ieho predstavite\u013ea, ktor\u00fd nahradil p\u00e1pe\u017ea. <\/p>\n\n\n\n
Za\u010diatkom 19. storo\u010dia vznikol konflikt medzi Napoleonom Bonaparte a p\u00e1pe\u017eom Piom VII. D\u00f4vodom bola Napoleonova snaha mocensky si podriadi\u0165 Cirkev. Ke\u010f p\u00e1pe\u017e odmietol jeho politick\u00e9 po\u017eiadavky, tak franc\u00fazske vojsk\u00e1 okupovali R\u00edm aj zajali p\u00e1pe\u017ea. Pius VII. exkomunikoval v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed napadli Sv\u00e4t\u00fa stolicu, za \u010do ho Napoleon uv\u00e4znil najsk\u00f4r v talianskom meste Savona a potom na z\u00e1mku Fontainebleau ne\u010faleko Par\u00ed\u017ea.<\/p>\n\n\n\n
Zo 70-tych rokov 19. storo\u010dia je zn\u00e1my aj spor medzi nemeck\u00fdm kancel\u00e1rom Ottom von Bismarckom a p\u00e1pe\u017eom Piom IX. Bismarck zapo\u010dal v novom nemeckom cis\u00e1rstve Kulturkampf \u2013 kult\u00farny boj proti Katol\u00edckej cirkvi. Ten v sebe obsahoval ve\u013ek\u00e9 n\u00e1silie, obmedzovanie pr\u00e1v Cirkvi a tie\u017e uv\u00e4znenie duchovenstva, ktor\u00e9 sa postavilo proti vtedaj\u0161\u00edm \u0161t\u00e1tnym z\u00e1konom.<\/p>\n\n\n\n
V dejin\u00e1ch 20. storo\u010dia s\u00fa dobre zn\u00e1me premnoh\u00e9 repres\u00e1lie totalitn\u00fdch re\u017eimov vo\u010di kres\u0165ansk\u00fdm cikv\u00e1m. Tie sa sna\u017eili p\u00f4sobenie cirkv\u00ed dosta\u0165 pod \u00fapln\u00fa kontrolu a nebr\u00e1nili sa mnoh\u00fdm n\u00e1siln\u00fdm, a\u017e likvida\u010dn\u00fdm postupom. Zvl\u00e1\u0161\u0165 Vatik\u00e1n bol pre totalitn\u00e9 re\u017eimy nacistick\u00e9ho aj komunistick\u00e9ho bloku nepriate\u013eom \u010d\u00edslo jeden. <\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f p\u00e1pe\u017e Pius XII. apeloval na ukon\u010denie Druhej svetovej vojny, Stalin sa mal poh\u0155davo sp\u00fdta\u0165: \u201eKto je to p\u00e1pe\u017e a\u00a0ko\u013eko m\u00e1 div\u00edzi\u00ed?\u201c Odhliadnuc od tohto jedin\u00e9ho pr\u00edkladu nepozn\u00e1m z\u00a0dej\u00edn pr\u00edpad, \u017ee by sa nejak\u00fd panovn\u00edk \u010di prezident hanlivo vyjadril vo\u010di p\u00e1pe\u017eovi len preto, \u017ee verejne h\u00e1ji mierov\u00e9 postoje, odsudzuje ka\u017ed\u00fa vojnu, kritizuje bombov\u00e9 vra\u017edenie a\u00a0hl\u00e1sa evanjeliov\u00fa l\u00e1sku medzi \u013eu\u010fmi i\u00a0n\u00e1rodmi. Tohto sme svedkami a\u017e v 21. storo\u010d\u00ed. Hlavn\u00fdm akt\u00e9rom bezprecedentn\u00e9ho \u00fatoku je americk\u00fd prezident Trump, ktor\u00fd svojimi vyjadreniami za\u00fato\u010dil na s\u00fa\u010dasn\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea Leva XIV. Nazval ho \u201eslab\u00fdm p\u00e1pe\u017eom\u201c, ktor\u00fd vraj m\u00f4\u017ee \u201elen jemu v\u010fa\u010di\u0165 za zvolenie\u201c a\u00a0vyzval ho, aby sa \u201enemie\u0161al do politiky\u201c, lebo \u201ejej v\u00f4bec nerozumie\u201c. P\u00e1pe\u017e pekne odpovedal, \u017ee on nie je politik. Viac ako Ameri\u010dan \u010di \u010doko\u013evek in\u00e9 je hlavne katol\u00edk. Tomu sa zrejme nete\u0161ia najm\u00e4 t\u00ed, ktor\u00ed si hrdo klad\u00fa ruku na svoju \u201eamerick\u00fa hru\u010f\u201c. Svoj\u00edm slovom p\u00e1pe\u017e zodpovedne hl\u00e1sa evanjelium a\u00a0zjavuje kres\u0165ansk\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00a0hlbokom rozpore z\u00a0t\u00fdm, \u010do sa deje v\u00a0krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa zmietan\u00e9 vojnami a n\u00e1sil\u00edm. Takto sa zrazili dva ideov\u00e9 svety a\u00a0nastal konflikt medzi hrubou mocou s politick\u00fdmi z\u00e1mermi a\u00a0kr\u00e1sou \u00famyslov v\u00a0\u010distote srdca.<\/p>\n\n\n\n
P\u00e1pe\u017e Lev odv\u00e1\u017ene hl\u00e1sa, \u017ee svet je ohrozen\u00fd mocn\u00fdmi, ktor\u00ed poru\u0161uj\u00fa medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo, nere\u0161pektuj\u00fa svetov\u00e9 mierov\u00e9 zmluvy a nov\u00fd poriadok i\u00a0demokraciu chc\u00fa nastoli\u0165 v\u00fdbuchmi b\u00f4mb, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa utrpenie a smr\u0165 nevinn\u00fdm. Franti\u0161k\u00e1nsky k\u0148az Richard Rohr v\u00a0knihe Padanie do v\u00fd\u0161ky p\u00ed\u0161e: \u201eAk Amerika nezaobch\u00e1dza so zvy\u0161kom sveta demokraticky, potom v\u00f4bec never\u00ed v\u00a0demokraciu.\u201c M\u00f4\u017eu sa dnes rozumn\u00ed \u013eudia divi\u0165 tomu, \u017ee p\u00e1pe\u017e nepova\u017euje \u0161\u00edrenie demokracie cez vojensk\u00e9 oper\u00e1cie a\u00a0devastovanie ekol\u00f3gie za spr\u00e1vne? Tohto by si mal by\u0165 hlb\u0161ie vedom\u00fd gener\u00e1lny tajomn\u00edk OSN Ant\u00f3nio Guterres aj Bezpe\u010dnostn\u00e1 rada OSN, ktor\u00e1 je zodpovedn\u00e1 za udr\u017eiavanie medzin\u00e1rodn\u00e9ho mieru a\u00a0bezpe\u010dnosti, tie\u017e najvy\u0161\u0161\u00ed politick\u00ed reprezentanti Eur\u00f3pskej \u00fanie, americk\u00fd Kongres a v\u0161etky demokratick\u00e9 sily sveta. Vojna nikdy nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u201esv\u00e4t\u00e1\u201c, aj ke\u010f to v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti hl\u00e1sa patriarcha Moskvy a\u00a0celej Rusi Kirill I. Vojna je v\u017edy prehra \u013eudskosti a zlo volaj\u00face do neba, ako to hl\u00e1sal aj p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek. To si naozaj myslia v\u0161etci \u013eudia dobrej v\u00f4le a\u00a0verejne hl\u00e1saj\u00fa tvorcovia evanjeliov\u00e9ho pokoja. Sv\u00e4t\u00fd Otec Lev XIV. je dnes ich siln\u00fdm \u201eBo\u017e\u00edm hlasom\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Osobne som hrd\u00fd na p\u00e1pe\u017ea, ak\u00e9ho dnes m\u00e1 Katol\u00edcka cirkev. Je to m\u00fadry mu\u017e hlbokej spirituality, pokorn\u00fd \u010dlovek, trpezliv\u00fd u\u010dite\u013e a\u00a0odv\u00e1\u017eny najvy\u0161\u0161\u00ed duchovn\u00fd vodca katol\u00edckej sveta. Na rozdiel od t\u00fdch, ktor\u00ed do neho \u00fato\u010dia, je aj ve\u013emi sympatick\u00fd. Azda aj preto mu mnoh\u00ed vyjadruj\u00fa svoju priaze\u0148, oddanos\u0165 a\u00a0mor\u00e1lnu podporu. To medi\u00e1lne urobila aj Konferencia katol\u00edckych biskupov Slovenska \u00fastami svojho predsedu arcibiskupa a\u00a0metropolitu Bernarda Bobera. V\u0161etky biskupsk\u00e9 konferencie sveta by mali postupova\u0165 podobne, aby p\u00e1pe\u017e c\u00edtil, \u017ee vo svojom n\u00e1ro\u010dnom z\u00e1pase o\u00a0mier a\u00a0pokoj vo svete nie je s\u00e1m. Naozaj nie je, lebo mili\u00f3ny \u013eud\u00ed sa za neho denne modl\u00ed a\u00a0podporuj\u00fa ho v \u00fasil\u00ed apo\u0161tol\u00e1tu evanjeliov\u00e9ho pokoja. P\u00e1pe\u017e Lev XIV., na rozdiel od niektor\u00fdch mocn\u00fdch sveta, ver\u00ed Je\u017ei\u0161ov\u00fdm slov\u00e1m: \u201eBlahoslaven\u00ed t\u00ed, \u010do \u0161\u00edria pokoj, lebo ich bud\u00fa vola\u0165 Bo\u017e\u00edmi synmi. Blahoslaven\u00ed prenasledovan\u00ed pre spravodlivos\u0165, lebo ich je nebesk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo\u201c (Mt 5, 9-10). Boh ho \u017eehnaj, sprev\u00e1dzaj a\u00a0ochra\u0148uj!<\/p>\n\n\n\n
Dr. \u0160tefan Kov\u00e1\u010d Adamov<\/p>\n\n\n\n
honor\u00e1rny kanonik<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Dejiny poznaj\u00fa nieko\u013eko pr\u00edpadov, kedy sa svetsk\u00ed panovn\u00edci postavili do otvoren\u00e9ho boja proti niektor\u00fdm p\u00e1pe\u017eom. Zv\u00e4\u010d\u0161a sa to t\u00fdkalo z\u00e1pasu o upevnenie svetskej moci, dob\u00edjanie nov\u00fdch \u00fazem\u00ed \u010di sn\u00e1h ma\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv nad Cirkvou. Mnoh\u00e9…<\/span> \u010c\u00edta\u0165 \u010falej \"Hrub\u00e1 sila verzus pokojn\u00fd hlas\"<\/span><\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"views":15,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1356"}],"collection":[{"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1356"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1356\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1357,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1356\/revisions\/1357"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1356"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1356"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/banov.fara.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1356"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}